CYKLO

cykloproblematika, články

pondelok 31. júla 2017

V projekte na cyklistov nemysleli

V projekte na cyklistov nemysleli

Na čoskoro dokončenej križovatke pri moste VSS chýba akékoľvek dopravné značenie pre cyklistov.

http://kosicednes.sk/udalosti/koncia-prace-na-krizovatke-vss/ 

Vlastne nič nového v krajskom samochváliacom sa meste na východe krajiny. Takýto "úspech" sa udial už pri prvej etape rekonštrukcie električkových trás, tak prečo by sa nezopakoval pri druhej.

Čitateľ pozri, prosím ťa napr. na tomto blogu: https://cykloproblematika.blogspot.sk/2016/01/https://cykloproblematika.blogspot.sk/2016/01/

ANTI koncepcia tohoto mesta nadobúda obludné rozmery. "Zmenili sme Košice, zmeníme celý kraj". Takto znie predvolebný slogan spolutvorcu takýchto riešení. Má v pláne meniť TAKTO aj celý kraj.

Ja takéto riešenia a riešiteľov odmietam. Bože ochraňuj nás... je to na nás, ako sa rozhodneme.
Zverejnil horami o 17:17 Žiadne komentáre:
Odoslať e-mailomBlogovať!Zdieľať v službe TwitterZdieľať v službe FacebookZdieľať v službe Pinterest

K parkoviskám

K parkoviskám.

Tuším sa vyjadrím odborne ako stavebný technik, projektant. Je tu veľa humbuku, okolo parkovísk, ktorý niekto spôsobil. Nebudem sa tu zaoberať firmou, vzťahom ku mestu, spravodlivosťou, skrivodlivosťou, divadlom okolo, úrovňou polície, čo je hanba ako remeň, odignorovaním názoru ľudí. Ponúkam iný a dúfam, že analytickejší pohľad na problém. Neviem, či čitateľ vstrebá aj širší pohľad, lebo veci sa majú trocha inak, než len to, o čom sa diskutuje.

Ako vznikajú problémy?

Mesto má, či malo by mať, svoje rozvojové, urbanistické vízie. Poznáme to pod názvom územné plány, dopravný generel, štúdie využiteľnosti území a podobne. Sú to podklady zosúladené s požiadavkami štátnych orgánov, dotknutých organizácií, slúžiace pre následné projekty, dokumentácie pre územné rozhodnutie,  projektové dokumentácie pre vydanie stavebného povolenia, spracovaniu realizačných projektov a realizácií stavieb. Definovaním funkcií jednotlivých území sa zároveň vypočítajú aj nároky na kapacity médií, energií, dopravných prúdov, potrebných na obsluhu územia. Lenže, ak sa z týchto dokumentov stáva trhací kalendár a menia sa podľa požiadaviek toho - koho, tak potom a je to len otázka (politickej) moci, čo sa kde presadí, vzniká chaos. Dosť veľký. Viď stav. Zmeny, doplnky sú neprehľadné a žiaľ aj vzájomne si odporujúce, čo znamená zmenu koncepcií, myšlienok. Zmenu parametrov. Pôvodné dimenzie, návrhové parametre tak už nemôžu vyhovovať. Vyznať sa v tom a najmä zosúladiť vzniknuté protirečiace si požiadavky je potom sudoku najvyššej zložitosti. Príklady takýchto „úspešných“ zásahov je v doprave napr. čermeľský lievik od širokej Komenského ulice, odkiaľ bola pôvodne plánovaná rozširovačka št. c. II/547 na Jahodnú (zrobený úsek horáreň) s pokračovaním zrealizovaných obchvatov obcí pri priehrade a ďalej na Krompachy a Spišskú Novú ves. Hlúpymi rozhodnutiami úradov sa celý koridor minul pôvodnej myšlienke. Niekto dovolil aj novú výstavbu napchatú do úzkej ulice. To na okraj, ak vodič, nadáva na zníženú rýchlosť na uzučkej zastavanej ceste v údolí. Takýchto „cukríkov“ je veľa a určite by to chcelo viac priestoru.
To, že nehnuteľnosti, budovy a doprava úzko súvisia je asi čitateľovi jasné. Mesto však dopustilo, že nie je zvládnutá situácia s dopravou ako takou, teda s komunikáciami a odstavnými, či parkovacími plochami. Urbanistickým plánovaním, zahusťovaním, vkladaním NOVÝCH funkcií do pôvodne iných urbanistických funkčných celkov, sa zmenili pôvodné funkcie zón a tým aj potreby dopravy, z prirodzeným dopadom na širšie vzťahy. Ak nové funkcie, nové investície, budovy, neabsorbujú dopravu a plochu na parkovanie, stávajú sa záťažou pre okolie. To je prípad mesta Košice. Dlhodobo neriešená koncepcia dopravy, jej diferenciácia, riešenia orientované na záplaty existujúceho stavu.
Príklad: Výstavbou nového obchodného centra je žiaduce, aby mal svoje parkovacie plochy na svojom pozemku, či už majetkovo alebo prenajímanom. Áno požaduje sa, regulatívmi, usmerneniami, ktoré sa musia v stavebnom konaní rešpektovať. Či už je riešené pod zemou, či na úkor povrchovej zelene, stále je to kapacita, množstvo áut, ktoré musia prejsť celým dopravným systémom až na konkrétne miesto. Výstavbou obchodného centra sa však menia proporcie dopravy nielen v bezprostrednej blízkosti v napojení na existujúcu dopravnú sieť. Na naväzujúcej dopravnej sieti sa však takto výrazne menia dopravné kapacity, zaťaženosť územia. Ak sa postaví v strede mesta superhypermarket, v praxi to znamená to, že sa návštevnosť zvyšuje výrazne aj podielom dopravy z okolitých aglomerácií, vidieka, zmenia sa návyky občanov mesta a teda sa zmenia aj dopravné kapacity jednotlivých dopravných trás, prúdov. Poznáme to napr. z víkendových presunov tam a späť, keď sa preťažujú privádzače, hlavné dopravné tepny. Musí to však byť pochopiteľne úspešný market, ku neúspešnému sa nik až tak nepohrnie...

Niekto rozhodol a otvoril problém. Sme blízko jadra veci... Predpokladám, že doteraz to čitateľ pochopil. Ak si čitateľ bude myslieť, že som nejaký zarytý nepriateľ áut, nie je to pravda. Rozoberám problematiku z uhla možno trochu náročnejšieho a obšírnejšieho, ale podstatou pri riešení je vždy, najsamprv pomenovanie, riešenie príčin, predchádzanie vzniku negatívnych javov. Následky sú okamžitým javom, haváriou. Riešenie odstránenie následkov havárie, nie je riešením príčin. Dlhodobo do budúcna sa pomenované následky, havárie musia riešiť v jadre a tým je riešenie príčiny.  

Ako sa však vysporiadať s náporom na dopravnej sieti na časovo špičkovom zaťažení územia? Cesty sa nerozšíria, križovatky nedostanú novú logiku priepustnosti, parkoviská nepostačia. Prečo? Lebo sa stým v plánoch neuvažovalo. A tak sa parkuje na chodníkoch. Trpia všetci.
A tak sa pristupuje ku spoplatneniu, ako ku poslednému zúfalému kroku, ale finančne poberateľovi veľmi atraktívnemu, finančne odradiť a regulovať návštevnosť, nabaľovať prácu kontrolným a administratívnym orgánom mesta. Vôbec to však nerieši technickú stránku problému a podstatu - PRÍČINU problému, ale robí sa biznis z nepriaznivej situácie. Znova sa riešia následky a to následky ZLÝCH rozhodnutí mesta.

Prečo toľká doprava?

Pozrime sa na parkoviskový problém urbanistickými očami. Nasledujúci obrázok hovorí o požiadavkách na plochy dané mestom, prostredníctvom vydaných regulatívov. Tie sa mierni líšia KZ ale v bežných sídelných aglomeráciách je to tak ako na vyobrazení. Logicky vzaté pri iných riešeniach ako pri najjednoduchšom, ktorým je zastavanie zemského povrchu je to samozrejme inak a priaznivejšie, ak to hodnotíme komplexnejšie. Mám na mysli podzemné riešenia, parkovné domy a podobne.

pozri: https://drive.google.com/open?id=0B4ygfOQByE3Vb1g0RGd1OXVxSWs  

Za nasledujúce vety budem ukameňovaný. Prečo? Lebo budem polemizovať o dopade parkovacieho miesta, čo je citlivým miestom každého šoféra, na všetko. Aj na zdravie citlivého šoféra.
Ako?
Ak ukrojíme s prírody 40% je to zároveň ukrojenie zelene, fotosyntézy, kolobehu vody, teda základných faktorov, bez ktorých neprežije žiaden živočích a motoristu nevynímajúc. Treba si povedať a hodina dvanásta sa blíži, a že čo s tým. Treba povedať, že súčasný spôsob života, civilizačné faktory sa odzrkadľujú nepriaznivo na zdraví  ľudí, prírody, Zeme. Zatiaľ čo štatistiky šťastia sa predbiehajú v číslach, ktorá krajina má najviac áut na obyvateľa, a teda je NAJ, nejako v pozadí zostávajú nezverejnené čísla a štatistiky...  

Parkovanie

sa stalo niečím čo má dokonca pridanú hodnotu. Zamestnanie s parkovacou kartou ako bonus od zamestnávateľa, dom s parkovaním na burze nehnuteľností, ale aj daň za miesto, vlastne poplatok. Ten by sa ale mal vrátiť do riešenia parkovania a nie zmiznúť na Cypre a vrecku skrytých mestských spolupodieľnikov.   

Vieme však odľahčiť dopravu?

Prvou vecou je jej zhodnotenie.
Aké sú pomery verejnej a individuálnej dopravy, aký je podiel nemotoristickej dopravy, aká je vyťaženosť, ako je realizovaný tranzit a bočné napojené vetvy, ako je na tom integrovaná doprava, podiel železnice, aké sú podmienky dopravných systémov mesta, aké a kde sú rezervy? Má doprava logické správanie sa? Správajú sa racionálne najmä individuálni vodiči, existuje sloboda voľby dopravy, ak nie sú vytvorené podmienky pre peší presun, cyklistov.
V prvom rade použime dnes moderné slovo logistika. „Logistika je interdisciplinárna veda, ktorá sa zaoberá koordináciou, zosúladením prepojením a optimalizáciou toku surovín, materiálu, polovýrobkov, výrobkov a služieb, ale tiež tokov informácií a financií z hľadiska uspokojenia zákazníka za najnižšieho vynaloženia prostriedkov [2]“ ([2] KRÁLOVENSKÝ, J.- GNAP, J.- MAJERČÁK, J. – ŠULGAN, M.: Postavenie dopravy v logistike, 1. vydanie, Žilinská univerzita v EDIS – vydavateľstvo ŽU, Žilina 2001)
V jednoduchšom ponímaní dopravy, chápme to ako úkony podieľajúce sa na uspokojovaní dopravných potrieb spotrebiteľov.

Sú však potrebné prepravy v takom rozsahu?

Je potrebné tak objemné premiestňovanie nákladov komodít a ľudí? Veď množstvo komodít sa cestou križuje. Väčšina ľudí prikývne, že áno. Ja hovorím nie. Prečo? Odbočím. Cestná sieť je preťažovaná náročnou kamiónovou dopravou, križujúcou celý kontinent. Šoféri to vedia a vidia kamióny upchávajúce zasnežené horské sedlá, vidia kolóny návesov. Železničná slabo konkuruje a nestačí poskytnúť pružné služby najmä na stredných vzdialenostiach. Nejako sa nesnaží, štátna je dotovaná  a tak ju problém netlačí. Má nepružné prekládky, zdĺhavý čas vybavovania, zlú logistiku. Tranzitná doprava železnicami sa využíva zriedka aj z uvedených dôvodov. Ale s mestskou dopravou to nejako nesúvisí.... Súvisí. Kamiónová doprava dopravuje nezmyselne aj komodity, ktoré máme, vlastne sme mali za humnami. To, na čo stačila malá nákladná doprava prímestského typu s dopravovaním priamo od výrobcu, bez medziskladov bez éčiek, konzervantov, bez ktorých by dlhú cestu potraviny neprežili je nahradzované dovozom zemiakov z Francúzska, cesnakom so Španielka, kapustou z Rakúska mäsom z Poľska Čiech a potrebou skladov, servisných služieb. Potreba dopravy, veľa dopravy, umelá zamestnanosť, zle orientovaná.
Externá doprava, ktorá je z väčšej časti na vonkajších okruhoch, tranzit, neslúži len sama pre seba, potrebuje tovar dostať do miesta odberu. Do mesta. Opäť ďalšie vozidlá zvážajúce zo skladov... A k tomu osobné autá personálu, ku skladu a domov, lebo kamión do mesta ani pred barák príliš nemôže.
Šanca sčasti odľahčiť motoristickú dopravu zriaďovaním CYKLOtrás ostala na úrovni predvolebných sľubov a smiešnej úrovni doterajších realizácií. Mali sme tu stratégiu dopravy http://cykloproblematika.blogspot.sk/2016/01/strategia-dopravy-pre-ke-za-milon.html  a výsledok je úbohý. Pozri aj http://cykloproblematika.blogspot.sk/2016/01/akosi-mesto-pozabudlo-na-cyklodopravu.html  
Mesto nemá reálne šance riešiť dopravu, pri doterajšom ponímaní riešenia problematiky a podľa toho ako „napreduje“ nemá ucelenú koncepciu, ktorá by redukovala dopravnú zaťaženosť. Je množstvo ľudí, ktorým vyhovuje a vyhovovala by možnosť prepravy na krátke vzdialenosti bicyklom. Hoc je to len vlastne sezónne riešenie, ale v exponovanom období pomáha. Skúste sa však dostať so sídliska Furče, od Jazera do mesta na bajku, do U.S. STEEL. Iba k ako nerovnocenný a nežiadúci element na hlavných motoristických komunikáciách. Kto pôjde riskovať? Dopravné uzly, mimoúrovňové križovania však nemajú riešenia pre vedenie pešej či cyklotrasy, a pritom sa jedná o niekoľko stometrové neprekonateľné úseky. Mnohé sídliska sú od sveta odrezané satelity, kde je takmer nemožné dostať sa pešo, či cyklo do inej časti mesta. Mimochodom mesta kultúry a dokonca športu.
Mesto sa rozhodlo nepriaznivú situáciu dokonca zokšeftovať. Treba to pomenovať, je to tak.

Mesto zapríčinilo stav a riešenie vidí v spoplatnení za zlý stav vecí

Nevraviac o rovine ekonomickej, politickej, morálnej keď výzisk pôjde niekde inde nie do riešenia dopravy. Viď prebiehajúca aférka s parkovaním. Mestu a prenajatej firme vlastne vyhovuje daný prepchatý stav, veď z neho formou výberov vlastne profituje. Deklarovanie, že sa vyberané prostriedky použijú tam a tam je niečo z ríše rozprávok, ktorým uverí snáď len príslušná časť populácie.       
Treba si uvedomiť, že motoristická doprava pozostáva z áut. A ako individuálna je najmenej efektívna, zaberá najviac miesta, vysoké nároky na plochy, má nízku prepravnú kapacitu, efektívnosť. Autom sa dnes chodí vlastne všade. Daňové predpisy to dokonca umožňujú a cesty sa stavajú nekontrolovateľné sú odpočítateľnou položkou.
Ani historické zóny nie sú príliš oslobodené od zápch. Ani rekreačné. Lenivý návštevník napríklad neodstaví svoje fáro na prázdnom parkovisku pri moste v Čermeli, ale parkuje a blokuje úzky chodník pri reštaurácií. Neurobí sto, dvesto krokov tam a naspäť. Takže tu možnosť má, lenže...
Porovnávajme svet, či je to tá predstava, akou sa treba uberať. Existujú mestá zdravé, kde auto nehrá prím. Pozeral som vyťaženosť áut aj ráno, sú poloprázdne či poloplné. Nezmyselná doprava po meste na výkonných poldruhatonových autách s jedným pasažierom je nezmyslom, ktorý si každý rozumný človek musí uvedomiť.
Osobná doprava sa stala traumou mesta a miest. Obchodné reťazce. Ani sme nezbadali ako nám vošli pod kožu a stali sme sa závislákmi na nich. Tovar takého druhu však odnaučil vyrobiť si potraviny doma a tak dedina ide kúpiť do mesta a teda aj do Košíc potraviny pochádzajúce z druhého konca Európy. A príde a zaparkuje a chce zaparkovať tu, tam, chce mäso, topánky, nový mobil. Denne sú to tisíce. Nevytvoril sa takto umelý dopravný nápor? Možno diskutovať, že tu ľudia cestujú aj kvôli práci. Z časti je to tak. Mesto neposkytuje však viac práce než okolie. Tam totiž niektoré práce zanikli aj z dôvodov sčasti uvedených. Z mesta sa stala pre vidiečana vidina lepšieho a ľahšieho živobytia. Naopak mestickí utekajú na vidiek, zabývávajú sa tam, lebo majú mesta po krk. Ale do práce chodia do mesta. Paradoxy však? Lenže mesto má väčšiu životnú réžiu. Takže žiadna výhra. Obe skupiny sa križujú niekde uprostred upchatej cesty. Obe skupiny pekne vystresované dopravou, zápchami, parkovaním. Dôsledky, následky, výsledky ukazujú zdravotné štatistiky. Plyn, brzda. Tam sa zúžilo vnímanie sveta. Chcelo by to viac brzdy, zamyslenia sa všetkých.
Možno pouvažovať o časovom užívaní miesta, je prepychom mať počas niektorých hodín miesto neobsadené, veď obyvateľ sídliska ho predsa môže ponúknuť, ak je mimo v čase neprítomnosti niekomu inému, môže byť zainteresovaný a prostredníctvom mobilnej aplikácie vyjadriť, že miesto je voľné a mať z toho tržbu, k čomu aj tak dôjde, či niekto chce alebo nie.    
Ako je to

S dopravou je to podobné

ako s vodnými tokmi, riečišťami, živočíšnym krvným obehovým systémom. Kompetentní plačú, že sa vodné toky vybrežujú a riešia ich zdvihnutými brehmi koryta a jeho zabetónovaním – kanalizovaním toku. Iste výhodný spôsob pre betonársku lobby. Veď vieme ako je to so slovenskými V-stavami a podobnými firmami. 
Doprava je založená na princípe zbierania dopravnej komodity z tej najmenšej cestičky, cievy, potôčika napojenej na väčšiu a väčšiu tranzitnú, teda veľkokapacitnú komunikáciu, hlavnú cievu, rieku ak potrebujeme tovar dosť ďaleko. Zisťuje sa, že kapacita priepustnosti nestačí a nieto peňazí. Na vode tak ako riešenie následkov sa stavajú vyššie brehy, stavajú sa hrádze, riešia sa následky povodní, na cestách rozširujú cesty a spolu všetci nadávame na upchatosť. U človeka riešime následné infarkty spôsobené civilizáciou.
Doprava to naivne rieši pribudovaním dopravných pruhov na viac zaťažených úsekoch, a to stále akosi nerieši vec.

Ako to, že cesty sa upchávajú?

Sme krajina tranzitná, ale aj sama produkujúca potrebu vnútornej dopravy. Prečo sa ale stále viac a viac zahlcujú cesty, diaľnice? Predovšetkým štruktúrou a rozložením dopravy. Použijem zdroj:
Mgr. Marcel Horňák, PhD., Univerzita Komenského v Bratislave, Prírodovedecká fakulta, Katedra humánnej geografie a demogeografie:

Ak to jednoducho skomentujem, nastal obrovský presun dopravy na plecia cestnej. Áno stále sa napĺňajú nezmyslené, poviem antikoncepčné riešenia štátu a jeho vlád. Priemysel ako hlavný objednávateľ dopravy sa dostal mimo logických dopravných spojok na dopravné tepny. V minulosti nepostrádateľné železničné vlečky, ale aj lokálne osobné spoje, zrazu nemajú vyťaženosť. Nové fabriky vznikajú na úrodných poliach, pastvinách úplne mimo prirodzených dopravných a už aj existujúcich koridorov. Do ich výstavb idú obrovské stimuly. Automobilky sa vešajú na diaľnicu, nie na železnicu. Ak tu pôsobia ekonomické faktory v neprospech železníc, je to úloha štátnych železníc riešiť tento problém. Nemám k dispozícií prepravné ceny železničné a cestné, takže neviem porovnávať. Ak si predstavíme súvis  potrebou platieb mýtneho a potrebou stavania nových a nových pripojení s prihliadnutím na spôsob ich realizácie a výberových tendrov s jasnými víťazmi, navádza to celkom k jednoduchému záveru. Uzavretý kruh, vedie ku štátnym kšeftom. Systém je generovaný sám sebou a tak nebude núdza o kšeft. Jednoducho povedané

štátny vládnuci lobisti pretvárajú svet, tak aby na ňom zarobili.

Nielen však automobilový priemysel zahlcuje svojou prepravou cestnú sieť. To by som bol jednostranný. Potraviny cestujúce celou krajinou skrz naskrz, sú len výsledkom nevhodnej agrárnej politiky. Nech mi niekto vysvetlí, že v normálnom trhovom prostredí, kde slovenská pracovná sila je na spodnej priečke odmeňovania a mala tak v reťazci tvorby ceny výsledného produktu tvoriť jeho nízku cenu, je to presne naopak. Asi máme ceny vyššie než okolie, lebo kupujeme, konzumujeme od výrobcov, kde výrobné náklady aj vďaka vyšším mzdám sú azda vyššie než u nás. Alebo majú takú vysokú produktivitu, že napriek vyšším odmenám pracovníkom v poľnohospodárstve tvorí mzdová položka v kalkulácií ich ceny nízke náklady. Alebo pomáha cenový damping spôsobený dotáciami. Máme španielske paradajky, zemiaky a to aj lete, rakúsku kapustu, poľské jablká, čínsky cesnak, zo západných Čiech sa k nám vozia obložené šunkové chlebíčky. Normálne? Nie. Pri spotrebe obyvateľstva sú to neuveriteľné čísla prepravných kamiónov, dopravné tonokilometre, zaplatené mýtne a k tomu ešte prirátajme opotrebovanie ciest, čo si priplatíme.

Za všetko ale platí konečný spotrebiteľ, občan


Je to tak. Týmto je generovaná doprava.  Ak sa neudejú principálne zmeny vznikne časový bod, dátum, ktorý sa nebude dať riešiť.

Poľnohospodárstvo

je nesebestačné, viď dovoz potravinových komodít, sumárne klesá jeho objem. Sú na príčine nesystémové kroky, ako sú dotácie, umožňujúce manévre poberateľov, obchodné reťazce, obchodná sieť, nakupujúca dampingové výrobky z cudziny? Sú na príčine obchodné lobby, reťazce z podporu najvyšších kruhov?

Ale ako vyzerá dnešný a budúci vidiek?

Nuž urbanizuje sa tak, že pôvodnú funkciu dediny úplne zastiera. Pôvodné parcely určené na malý chov a výrobu sa parcelujú na pozemky so zahustenými domčekmi. Vytvára sa logistické, skladové centrum ľudí unudených panelákmi, stávajú sa skladmi na ľudí. Vytvorený dopyt po cenovo dostupnom bývaní napĺňa developer bez ohľadu na funkcie územia. Títo novousadlíci samozrejme v uponáhľanom svete nebudú mať záhumienok na zeleninku, lebo pozemok nepustí ale týždenne morovou hlučnou kosačkou, (pre potešenie susedov) obrábaný trávnik, na ktorý ešte zaostalo trocha miesta medzi dlažbami ku dvojgarážam. Ľudia v tom vidia ilúzia svojho šťastia. Nevidia však do akého bludného kruhu, závislosti sa dostali.

Dedina kupuje potraviny z mesta,

mesto nie je zásobované priľahlými dedinami, ktoré sa tým odjakživa živili. Vidiek vlastne okupujú prisťahovalci, ktorí tam našli svoje sídlo. A máme tu ďalší faktor, ktorý sa podieľa na kapacitnom zaťažení dopravnej cestnej siete.
Koľko sa investuje do bludného kruhu?
Nuž ak to takto pôjde ďalej budeme mať dopravy viac než dosť, ale s minimálnym efektom.
Kdesi sa ktosi sťažoval na juhu krajiny, že mu chýba južná diaľničná trasa a neumožňuje mu tak rozvíjať cestovný ruch.
Nuž samotná diaľnica to ani nikdy nezrobí, južné prímorské krajiny, majú vyslovene tranzitné diaľnice umožňujúce presun rekreantov na prímorské letoviská.
Územie južného krasu, ktorý tvorí výrazný podiel na tzv. južnej trase nie kedy uvažovanej diaľnice je územím špecifickým. Či už geomorfologický, citlivým hydrologickým a ekosystémom, ale aj výrazným urbanizovaním pozdĺž terajšej  cestnej a železničnej tepny.
V tomto území na cestovný ruch nemôže mať absencia diaľnice žiaden dopad. Predstavme si pri parametroch diaľnice mimoúrovňové križovatky, ktoré nie sú nijak malé, po výnimke z normy na vzdialenosti  4km na povedzme mimálne na výnimkové minimum 2km, čo to s daným územím zrobí.
Ak je myslený len návštevný turizmus teda pozrieť sa vrátiť sa na východzie miesto, rozhodne to  nie je to čo sa od územia očakáva, pohybová turistika, cyklo, pešia koňská. Tam je návrat na východzie miesto priam kontraproduktívne.
Treba však južný ťah, ak máme paralelne maďarskú trasu, ktorá úspešne zastupuje tranzit Ba – Košice ako vidieť do európskej koncepcie vôbec nezapadá, skôr je to výplodom predvolebného populizmu? Nemyslím že treba. O umelej vyťaženosti o nulovom vplyve na rozvoj regiónu som písal vyššie. Ak to však pozriem očami lobistickými, PPP projektových zástupcov, spriaznených firiem, určite tu budú tlaky. 


Samozrejme budovanie cestnej a diaľničnej sieti je náročné na materiál, dopravu, pohonné hmoty, energiu strojné vybavenie, personál. Ako von zo začarovaného a bludného kruhu?
Zverejnil horami o 9:38 Žiadne komentáre:
Odoslať e-mailomBlogovať!Zdieľať v službe TwitterZdieľať v službe FacebookZdieľať v službe Pinterest

pondelok 25. apríla 2016

Právne vzťahy na cyklotrasách

A je to tu!
http://www.floowie.com/sk/citaj/kd-25-04-print-web/#/strana/4/zvacsenie/113/

Nelegálne trasy! Nevysporiadané!

V predchádzajúcom príspevku na tomto blogu (http://cykloproblematika.blogspot.sk/2016/04/uradnicka-bezmocnost.html) upozorňujem na právnu situáciu s pozemkami, cez ktoré prechádzajú cyklo či pešie turistické trasy, na nevysporiadané vzťahy s majiteľmi pozemkov. A došlo k avizovanej situácií!

Nuž kompetentní, čo rozhodujete protiprávne za cudzích majiteľov, prosím, rozhodujete len za seba, ak máte na to kompetencie. Magistrát určite nemôže rozhodnúť o majetku cudzích majiteľov. Už totiž nie je ONV, KNV, čo bačovalo v katastri, bralo všetko a rozhodovalo o cudzom.

To sú kecy o tom, koľko máme cyklotrás. Nemáme! Ako sa v oficiálnych materiáloch napr. KSK (cyklomapy) uvádza, máme hromadu neevidovaných trás (BEČ) bez evidenčného čísla, čo je akt evidencie, ale nie akt vysporiadania sa s územím a teda s majiteľmi pozemkov pod trasami. Na vec upozorňujem dlhšie a všetci, stavebné úrady, ministerstvo aj KST (turisti) zaujali postoj mŕtveho chrobáka! Ako ináč...

Pozri aj nepochopenie a popletené postoje účastníkov debaty:
http://www.porada.sk/t279725-otazka-ku-postupu-z-hladiska-stavebneho-povolenia-pre-zriadenie-turistickych-chodnikov-a-pod.html

Vlado, stavebný technik
Zverejnil horami o 16:09 Žiadne komentáre:
Odoslať e-mailomBlogovať!Zdieľať v službe TwitterZdieľať v službe FacebookZdieľať v službe Pinterest

pondelok 4. apríla 2016

Úradnícka bezmocnosť

Rozpoviem Vám krátky príbeh. Chcel som jednoducho vedieť, ako postupovať pri vytvorení legálnej turistickej značenej cestičky, či cyklo, bežkovej a pod. a držať sa postupov a spravodlivých zákonov. Pretože sa v normálnej spoločnosti riadime nejakými pravidlami, zákonmi a tie aj dodržujeme. Mali by sme.

Asi som riadne švihnutý. Netušil som, že som asi prvý v krajine, čo to žiada a otvára otázku legalizácie, nie starých vecí, to nech si zodpovední riešia (a nedoriešia), ale svojho projektu. Nuž som stavbár, projektant a tuším sa v tom trocha vyznám. 


Čítaj prosím ďalej.

Ide v podstate o to, že akákoľvek činnosť, zasahujúca do práv majiteľov pozemkov v stavebníctve, ale vlastne vo všetkom, je riadená stavebným zákonom. Cestička vedená územím, spevnená či nie, opatrená tabuľami, smerovkami, či lavičkami, prístreškami je v zmysle stavebného zákona stavebným dielom. Líniovým. Každému musí byť jasné, že prechod cez cudziu parcelu, záhradu, les, lúku, pastvinu, či niekoho dláždený dvor, je dôvodom na to, aby o tom majiteľ takého pozemku vedel a nejakým spôsobom s tým súhlasil, strpel pohyb ľudí, ak to neruší jeho záujmy. Lebo majiteľ má záhradu na to, aby tam pestoval jablká, mrkvu, alebo choval ovce. Alebo, len tak lebedil. Iste tam len tak nepustí turistov, cyklistov, lyžiarov, kone, aby mu tam len tak prechádzali. Nelegálny prechod by mohol riešiť aj farmárskym zákonom. Takže bacha, turisti na svojich túrach môžte aj inkasovať broky do nohavíc, lebo trasy vedú územím, ktoré niekomu stále patria a majiteľ nemusí mať pochopenie, keď mu niekto jazdí cez nejakú terajšiu už rozbitú lúku, hoc sa zdá, že je to v poriadku, lebo tá lúka mohla byť pôvodne úrodným poľom a niekto ho systematicky spľundroval za desaťročia a zmenil na nepoznanie. Žiaľ. Všetko je dôsledok minulosti  a nič sa v tomto smere do budúcna nerieši. Nik sa neospravedlnil majiteľom, nik ich neodškodnil. Má sa v bezpráví a rovnakom prístupe pokračovať?

Preto je to predmetom zákona, aby v prípade stretov záujmov riešil a určili pravidlá. Lenže do teraz a to tak nie je. Nielen turistické trasy, čo sú tým najmenším problémom, ale komunikácie, závody, banské diela, sídliska, ležia na cudzích pozemkoch. Máme pokračovať v skrivodlivosti minulosti? Som za to, aby sa za povestnou časovou deliacou čiarou postupovalo legálne, v zmysle spravodlivých zákonov s dodržaním práv zúčastnených a skoncovalo sa "vyšším záujmom" ako to bolo v neslávnej desivej červenej minulosti.

V územných rozhodnutiach sa jedná o také rozhodnutia, ktoré zosúlaďujú celospoločenské kritéria určené napríklad územnými plánmi nejakej oblasti, a kde pristupuje koncepčne, t.j. riešia sa zásady, podmienky spolunažívania zúčastnených strán. Teda v prípade rekreačných trás by to malo byť tak, že sa spracuje dokumentácia vyjadrujúca uvažovaný zámer a identifikovali sa majitelia pozemkov, ktorých sa udalosť týka. Ako základná forma je tu spracovanie DOKUMENTÁCIE PRE VYDANIE ÚZEMNÉHO ROZHODNUTIA.

Potom, ak by sa jednalo o priame zásahy stavebného napr. umiestnenie tabule v lese išlo by o UMIESTNENIE REKLAMNÝCH STAVIEB s potrebným povolením stavebného úradu (podľa § 43, Zákona SNR č. 50/1976 Zb. – stavebný zákon, v znení neskorších dodatkov) Agendu vybavuje Stavebný úrad.


Ale pozrime sa, ako stavebné úrady ku problematike pristupovali: (časovo usporiadané maili podľa odozvy od najnovšieho po najstaršie). Upresním: do kolečka dokola...


(poznámka: od obyčajného stavebného úradu)
From: Jarmila Virbová [mailto:jarmila.virbova@kosice.sk]
Sent: Monday, April 04, 2016 3:03 PM
To: horami
Subject: RE: otázka ku postupu z hľadiska stavebného povolenia pre zriadenie turistických chodníkov a pod.

Dobrý deň.

   Váš e-mail zo dňa 21.03.2015  bol  dňa 21.03. 2016 preposlaný na referát špeciálneho stavebného úradu pre miestne a účelové komunikácie.

S pozdravom
Virbová
Referát stavebného úradu

From: horami [mailto:horami@horami.sk]
Sent: Friday, April 01, 2016 1:54 PM
To: Stavebný, Úrad
Subject: FW: otázka ku postupu z hľadiska stavebného povolenia pre zriadenie turistických chodníkov a pod.

Dobrý deň

Pred časom som Vám zasielal zopár otázok:


-------------------------------------

From: cuchran vladimir [mailto:cuchran.vladimir@atk.sk]
Sent: Monday, March 21, 2016 9:34 AM
To: 'stavebny.urad@kosice.sk'
Subject: otázka ku postupu z hľadiska stavebného povolenia pre zriadenie turistických chodníkov a pod.

Dobrý deň
Obraciam sa na Vás v doleuvedenej veci. Ste z mála inštitúcií, kde dostávam odpoveď, za čo Vám ďakujem.
Zasielal som na uvedenú adresu...

From: cuchran vladimir [mailto:cuchran.vladimir@atk.sk]
Sent: Monday, February 15, 2016 10:26 PM
To: 'marta.maksimova@kosice.sk'
Subject: otázka ku postupu z hľadiska stavebného povolenia pre zriadenie turistických chodníkov a pod.

a opätovne urgoval po mesiaci odpoveď. Nič a nik sa neozval. Dotazoval som sa na stavebnom úrade sever a myslím, že správne ma odporúčili na špecializovaný cestný úrad, ten však ako vidieť neodpovedá.
Možno dám dotaz na ministerstvo, keď, ako vyzerá, problematikou je každý zaskočený. To znamená, že pri tých tisícoch km trás, to neprešlo cez stavebné úrady?
Ďakujem

Dobrý deň

1.       Poprosil by som informáciu ohľadne určenia druhu dokumentácie pre povolenie na zhotovenie turistickej, pešej trasy, cyklotrasy, zimnej bežkárskej trasy, bežeckej trasy a podobne, v extraviláne Košíc bez konštrukcií vozovkových telies, bez spevňovania povrchu trasy, avšak so:
·         základným vybavením tabuľami, značkami, smerovníkmi, rázscestníkmi
·         oddychovými prístreškami, infotabuľami
·         technickými vybaveniami: lávkami, studničkami  a pod
Má to byť územné rozhodnutie?

2.       A ďalší stupeň, ak má byť: povolenia k umiestneniu reklamných a informačných tabúľ, drobné stavby?

Trasy majú zmiešaný charakter:
·         využívanie miestnych komunikácií
·         využívanie lesných ciest, chodníčkov, prtí

3.       Majetkovoprávne vzťahy?:
·         súhlas na užívanie trasy užívateľmi (väčšinou mesto, mestské lesy) iná forma?

4.       Predpokladám, že ak by sa jednalo o spevnenie povrchu nestmelené (štrky) či stmelené, išlo by o stavebné povolenie a podliehalo by to špecializovanému dopravnému povoleniu.

Ďakujem za odpoveď


▪ stavebný inžiniering, projekcia,
výstavba, informácie ▪ poradenstvo
konzultácie, organizačný poradca
v oblasti obchodu,  služieb
a stavebníctva ▪ marketing,
manažment ▪ web stránky, 
automatizované spracovanie údajov
▪ foto - video služby ▪ propagácia
▪ výškové práce horolezeckou
 a speleologickou technikou
▪ predaj  a tvorba software 
poradenstvo v oblasti systémov
riadenia kvality podľa noriem
STN EN ISO 9000
▪ príprava výrobcu stavebného materiálu na preukázanie zhody

Vladimír Čuchran - ProPagProjekt
-----------------------------------------------------------------------



Medzi tým mi došla  odpoveď:
Prikladám aj môj komentár




From: Marta Makšimová [mailto:marta.maksimova@kosice.sk] (poznámka: špecializovaný dopravný stavebný úrad)
Sent: Monday, March 21, 2016 9:59 AM
To: cuchran vladimir
Subject: RE: otázka ku postupu z hľadiska stavebného povolenia pre zriadenie turistických chodníkov a pod.

Dobrý deň pán Čuchran, nakolko sa mi nepodarilo telefonicky s Vami spojiť,
k Vašej otázke by som chcela uviesť nasledovné: turistické, pešie trasy bežkárske trasy, atď.....sú určené zrejme na základe rozhodnutia o využívaní územia vydané všeobecným stavebným úradom (na základe výkladového stanoviska Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR z augusta 2007 ( povoľovanie najmä ak je nespevnený povrch napr. verejné parky, lyžiarsky svah, golfové ihrisko atď.) [odpoveď:]  Asi je myslená kompetenčná oblasť a že tá patrí všeobecným stavebným úradom.
Chceme niečo vytvoriť a to legálne v právne spravodlivom prostredí, s udobrením majiteľmi pozemkov, úradov. Pokiaľ som zisťoval, žiadna trasa cyklo či pešia neprešla územný stavebným konaním. Aj KSK oficiálne zverejňuje, že máme v kraji nelegálne neevidované trasy a určite aj bez povolení. Ako to vlastne funguje?
[odpoveď:]
-          v extraviláne nie je príslušný povoliť tunajší úrad,[odpoveď:]  rozumiem tomu tak, že líniovky takéhoto typu v extraviláne nepatria pod špecializovaný stavebný dopravný úrad Košice mesto. Ale máme trasy aj chotári v intraviláne  Ke mesto – Čermeľ, Alpínka, Bankov, Ťahanovce, Kavečany...  tam to rieši spomínaný špecializovaný dopravný úrad Ke mesto? Nedostal som presnú odpoveď.  Vonku to rieši všeobecný stavebný úrad? Viď predch.
-          tabule, značky, smerovníky, rázcestníky – obráťte sa na turistická zväz[odpoveď:]  dopĺňam, že my turisti sme žiadatelia a chceme umiestniť nové tabule, smerovníky, mať chodníčky, takže odpoveď je zmätečná
-           prístrešky, lávky a studničky – nie je príslušný tunajší úrad[odpoveď:]  rátam, že kompetentný je obyčajný stavebný úrad v rámci povolenia na drobné stavby
-          reklamné a informačné tabule - nie je príslušný tunajší úrad[odpoveď:]  rátam, že kompetentný je obyčajný stavebný úrad v rámci povolenia na reklamné a informačné tabule

Ohľadom súhlasu na užívanie trasy (mesto Košice) obráťte sa na Útvar hlavného architekta mesta Košice resp. Oddelenie právne a majetkové, ( Referát nakladania s majetkom). [odpoveď:]  vo všeobecnosti myslím, že platí majetkové právo k pozemku a tým samozrejme nie je len mesto Košice. Mesto je jedným z možných účastníkov jednania, ak má v území pozemky.  Súhlas na vedenie trasy s osadením malých objektov a zariadení  – to je práve predmetom otázky, akým spôsobom sa legalizujú práva na dotknutom území. Územným rozhodnutím a potom dielčimi stavebnými povoleniami na jednotlivé tabule? Dúfam, že už neplatí skrivodlivosť, keď štátny orgán udelil súhlas na užívanie pozemku cudzími osobami bez vedomia vlastníka pozemku. ÚHA je koncepčným orgánom vzhľadom k ÚP.

S pozdravom

Ing. Marta Makšimová
02_logo_KE_horizontalne_inverzne
Magistrát mesta Košice
oddelenie VISÚaŽP
referát ŠSÚ pre miestne a účelové komunikácie
Trieda SNP 48/A
040 11  Košice
' 055/6419 324
e-mail: maksimova@kosice.sk
http://www.kosice.sk/

From: cuchran vladimir [mailto:cuchran.vladimir@atk.sk]
Sent: Friday, March 18, 2016 11:43 AM
To: Marta Makšimová
Subject: FW: otázka ku postupu z hľadiska stavebného povolenia pre zriadenie turistických chodníkov a pod.

Dobrý deň

Je tomu mesiac, čo som Vás požiadal o odpoveď. Stavebný úrad, nevediac zodpovedať na otázku, odkázal ma na špecializovaný cestný stavebný úrad, ktorý však neodpovedá.

Prosím o odpoveď, alebo o usmernenie, kde ju dostanem.

Ďakujem

From: cuchran vladimir [mailto:cuchran.vladimir@atk.sk]
Sent: Monday, February 15, 2016 10:26 PM
To: 'marta.maksimova@kosice.sk'
(poznámka: špecializovaný stavebný dopravný úrad)
Subject: otázka ku postupu z hľadiska stavebného povolenia pre zriadenie turistických chodníkov a pod.

Dobrý deň

5

1- Poprosil by som informáciu ohľadne určenia druhu dokumentácie pre povolenie na zhotovenie turistickej, pešej trasy, cyklotrasy, zimnej bežkárskej trasy, bežeckej trasy a podobne, v extraviláne Košíc bez konštrukcií vozovkových telies, bez spevňovania povrchu trasy, avšak so:
· základným vybavením tabuľami, značkami, smerovníkmi, rázscestníkmi
· oddychovými prístreškami, infotabuľami
· technickými vybaveniami: lávkami, studničkami a pod
Má to byť územné rozhodnutie?
2. A ďalší stupeň, ak má byť: povolenia k umiestneniu reklamných a informačných tabúľ, drobné stavby?
Trasy majú zmiešaný charakter:
· využívanie miestnych komunikácií
· využívanie lesných ciest, chodníčkov, prtí
3. Majetkovoprávne vzťahy?:
· súhlas na užívanie trasy užívateľmi (väčšinou mesto, mestské lesy) iná forma?
4. Predpokladám, že ak by sa jednalo o spevnenie povrchu nestmelené (štrky) či stmelené, išlo by o stavebné povolenie a podliehalo by to špecializovanému dopravnému povoleniu.

Ďakujem za odpoveď


▪ stavebný inžiniering, projekcia,
výstavba, informácie ▪ poradenstvo
konzultácie, organizačný poradca
v oblasti obchodu,  služieb
a stavebníctva ▪ marketing,
manažment ▪ web stránky, 
automatizované spracovanie údajov
▪ foto - video služby ▪ propagácia
▪ výškové práce horolezeckou
 a speleologickou technikou
▪ predaj  a tvorba software 
poradenstvo v oblasti systémov
riadenia kvality podľa noriem
STN EN ISO 9000
▪ príprava výrobcu stavebného materiálu na preukázanie zhody

Vladimír Čuchran - ProPagProjekt


Možno som jediný, ktorý sa touto otázkou zaoberá poctivo. Prosím o odpoveď.
Prikladám aj prvotnú rozpracovanú správu ku dokumentácii.

Ďakujem

www.horami.sk







V tejto správe sa nenašiel žiaden vírus.
Skontroloval AVG - www.avg.sk
Verzia: 2016.0.7538 / Vírusová databáza: 4545/11948 - Dátum vydania: 3. 4. 2016
Zverejnil horami o 17:37 Žiadne komentáre:
Odoslať e-mailomBlogovať!Zdieľať v službe TwitterZdieľať v službe FacebookZdieľať v službe Pinterest

sobota 9. januára 2016

V cyklo opäť suchoty

V cyklo opäť suchoty

uverejnené 5. 1. 2016, 23:00 používateľom Vladimir Cuchran

http://www.cyklodoprava.sk/v-roku-2016-vyclenila-slovenska-republika-na-rozvoj-cyklistickej-dopravy-0e-v-rozpocte/

V roku 2016 vyčlenila Slovenská republika na rozvoj cyklistickej dopravy 0€ v rozpočte

Publikované od rado v Cyklodoprava | 0 komentárov
V roku 2016 vyčlenila Slovenská republika na rozvoj cyklistickej dopravy 0€ v rozpočte
jan 5, 2016
Aj napriek zdĺhavým rozhovorom sa nepodarilo ani tento rok presadiť, aby sa v rozpočte pre rok 2016 nachádzali nejaké peniaze pre rozvoj cyklistickej dopravy. Teda aj tento rok sa budú musieť obce, samosprávne kraje a organizácie spoľahnúť na financovanie z vlastných zdrojov, resp. z externých mimo štátneho rozpočtu.
Financovanie zo štátneho rozpočtu bolo stanovené aj v stratégii cyklistickej dopravy: Od roku 2014 však bude potrebné vyčleniť na financovanie projektov rozvoja cyklistickej dopravy a cykloturistiky výraznejšie prostriedky zo štátneho rozpočtu a rozpočtov jednotlivých samosprávnych krajov a sídiel.
Zverejnil horami o 14:44 Žiadne komentáre:
Odoslať e-mailomBlogovať!Zdieľať v službe TwitterZdieľať v službe FacebookZdieľať v službe Pinterest

Stratégia dopravy pre KE za milón

Stratégia dopravy pre KE za milón

uverejnené 16. 11. 2015, 17:21 používateľom Vladimir Cuchran

http://www.kosicednes.sk/strategia-dopravy-za-milion-eur-odporuca-zrusit-trolejbusy-v-kosiciach-kvoli-nakladom/:
Košický magistrát si nechal vypracovať stratégiu rozvoja dopravy a dopravných stavieb v meste. Napriek doterajším uisteniam košických dopravcov, že chcú zachovať trolejbusovú dopravu v Košiciach, však záverečná správa navrhuje túto ekologickú dopravu zrušiť

Stratégiu rozvoja dopravy a dopravných stavieb v meste, ktorú pre magistrát vypracovala pražská konzultačná firma NDCom, stála viac ako milión eur. Okrem definovania problémov košickej dopravy navrhuje aj riešenia. A jedným z nich má byť zrušenie trolejbusovej dopravy v meste.
Vraj ekonomické riešenie
Toto opatrenie sa spomína hneď na dvoch miestach dokumentu. Aby sa dosiahli ciele, medzi nimi napríklad finančne udržateľná MHD v Košiciach, navrhujú doslova “zastaviť prevádzku trolejbusov, investovať zodpovedne do koľajových vozidiel”.
V inom bode dokumentu sa píše: “Ukončiť prevádzku existujúcej trolejbusovej siete, zachovať časti infraštruktúry, ktoré sú stále v dobrej kondícii, a pripraviť projekt duobusov (trolejbusy s alternatívnym pohonom, buď akumulátorovým, alebo dieselovým) pre nasadenie na hlavné autobusové linky (10, 71, 72) v roku 2030 s novým napojením na rozvojové lokality na Kope a na východe Košickej Novej Vsi.”
DPMK: Chceme obnoviť vozový park
Trolejbusy po Košiciach nepremávajú už od začiatku rekonštrukcie električkovej trate v auguste minulého roku. Viackrát sme sa dopravného podniku pýtali, či budú po skončení rekonštrukcie pokračovať. “Dopravný podnik má záujem obnoviť vozový park trolejbusov, nakoľko súčasné sú už morálne aj technicky zastaralé,”povedala ešte v septembri hovorkyňa dopravcov Michaela Karaffová. Na rovnakú otázku po zverejnení spomínaného dokumentu magistrátom, sme zatiaľ odpoveď nedostali. DPMK má 27 trolejbusov, ktoré premávali na troch linkách.
Už to tu raz bolo
ž v roku 2012 sa vtedajšie vedenie DPMK pokúšalo trolejbusovú dopravu v Košiciach zlikvidovať s argumentáciou, že je ekonomicky nevýhodná. Vzbudilo to však odpor verejnosti a aj s prispením petície zorganizovanej Združením na podporu ekologickej dopravy v Košiciach sa aktivistom podarilo trolejbusy zachrániť. Novo vypracovaná stratégia, ktorá sa o to opäť pokúša, bude na magistráte verejne prerokovaná o týždeň.

Zverejnil horami o 14:42 Žiadne komentáre:
Odoslať e-mailomBlogovať!Zdieľať v službe TwitterZdieľať v službe FacebookZdieľať v službe Pinterest

Na úseky cyklotrasy EuroVelo v kraji sú už projekty

Na úseky cyklotrasy EuroVelo v kraji sú už projekty

uverejnené 14. 11. 2015, 15:14 používateľom Vladimir Cuchran
http://kosice.korzar.sme.sk/c/8064576/na-useky-cyklotrasy-eurovelo-v-kraji-su-uz-projekty.html 
Zverejnil horami o 14:39 Žiadne komentáre:
Odoslať e-mailomBlogovať!Zdieľať v službe TwitterZdieľať v službe FacebookZdieľať v službe Pinterest

Slovenská cyklofederácia

Slovenská cyklofederácia

uverejnené 13. 11. 2015, 21:17 používateľom Vladimir Cuchran   [ aktualizované 13. 11. 2015, 21:24 ]

Neviem, čo sa dá myslieť pod Slovenskou cyklofederáciou. Jednota názorov, ústredný orgán s patentom na rozum, odborný tím, spolok nadšencov, či funkcionári potľapkávajúci sa z výkonnou mocou? Podľa mňa tu chýba jasne chýba odbornosť v celom reťazci, od územného plánovania počnúc, cez normy, predpisy, prípravu a realizácie a údržbou investícií končiac. Sú tu akési vízie, ovšem skôr v oblasti zbožného priania, než možnej reality. Absentuje plánovací proces v doprave, prognózach, zakomponovanie do stavebných predpisov, regulatívov. Absentuje plán financií pre cyklozmenu. Lebo v štáte všetko začína a končí na financiách. Ak nájdete v položke cyklo nulu a niekto tára o cyklo plánoch vedzte, že bohapusto klame. Víťazí tu politická moc, sľuby, balamuty. Radšej sa investujú prostriedky do nesprávneho druhu dopravy, tam funguje kamarátšág kšefty, vo večnom kolotoči nekvality, opráv, korupcie. O preorientácií dopravnej filozofie, je ťažko hovoriť, keď sa fabriky vešajú na cestnú a nie železničnú sieť, čím vzniká umelá potreba výstavby ciest, ich náročná údržba, dopravná záťaž, ale zato ide mýtne, poplatky, štátne investície a teda štátne zákazky pre spriahnutých darebáckych dodávateľov a pritom štátne železnice krachujú, lebo nemajú využité prepravné kapacity. Mestá sa topia v problémoch dopravných parkovacích, lebo sa orientujú výslovne na motorovú dopravu. A ich urbanizmus zaspal dobu. Ak toto nik nepochopí, asi bude zbytočne vyvíjať nejaké hromadné, či individuálne tlaky "federálne" na lobistickú moc, pokiaľ tam vládne korupcia, rozkrádačka.
http://www.cyklodoprava.sk/v-presove-budu-parkovacie-miesta-pre-bicykle-stanovene-min-20-podielom-z-kapacity-pre-auta/


Zverejnil horami o 14:38 Žiadne komentáre:
Odoslať e-mailomBlogovať!Zdieľať v službe TwitterZdieľať v službe FacebookZdieľať v službe Pinterest

EUROVELO v rozbehu

EUROVELO v rozbehu

uverejnené 9. 11. 2015, 19:33 používateľom Vladimir Cuchran   [ aktualizované 14. 11. 2015, 15:24 ]

http://kosice.korzar.sme.sk/c/8064576/na-useky-cyklotrasy-eurovelo-v-kraji-su-uz-projekty.html hoci sme boli presvedčovaní, že je to v štádiu variant a prehovorí verejnosť.

Zverejnil horami o 14:36 Žiadne komentáre:
Odoslať e-mailomBlogovať!Zdieľať v službe TwitterZdieľať v službe FacebookZdieľať v službe Pinterest

Karpatský eroregión - Pripravujeme projektové dokumentácie pre Eurovelo 11

Karpatský eroregión - Pripravujeme projektové dokumentácie pre Eurovelo 11

uverejnené 25. 10. 2015, 22:41 používateľom Vladimir Cuchran

Dňa 21.7.2014 zverejnilo Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR výzvu na predkladanie žiadosti o poskytnutie finančného príspevku na projekt, ktorý je zameraný na realizáciu euroregionálnych aktivít. Prijímateľom finančného príspevku mohla byť slovenská časť euroregiónu, ktorou je podľa zákona o podpore regionálneho rozvoja záujmové združenie právnických osôb založené podľa osobitného predpisu na účely cezhraničnej spolupráce. Žiadosť o poskytnutie finančného príspevku na projekt mala byť doručená žiadateľom na adresu ministerstva v termíne najneskôr do 25.8.2014, pričom finančný príspevok bol limitovaný výškou 40 000,00 € na jeden projekt.

V súlade s podmienkami výzvy bola spracovaná a v stanovenom termíne aj predložená žiadosť na realizáciu projektu s názvom „Realizácia projektových dokumentácií vybraných úsekov Eurovelo 11 v Karpatskom euroregióne“, ktorého predkladateľom bol Karpatský euroregión Slovensko a jeho partneri - Mesto Košice (SR), Obec Čaňa (SR), Obec Družstevná pri Hornáde (SR), Košický samosprávny kraj a Kárpátok Eurorégióért Regionális Fejlesztési Közhasznú Egyesület / Regionálne rozvojové združenie pre Karpatský euroregión (Maďarsko). Žiadosť bola v hodnotiacom procese úspešná a dňa 23.12.2014 bola podpísaná Zmluva o poskytnutí finančného príspevku na realizáciu projektu.
Cieľom projektu je prostredníctvom vypracovania projektovej dokumentácie pre výstavbu cyklistických komunikácií, ktoré budú súčasťou medzinárodnej cyklotrasy Eurovelo 11 (Eurovelo je sieť 14 diaľkových cykloturistických trás po celej Európe), prispieť k rozvoju cyklistickej dopravy a cykloturistiky v Slovenskej republike a ku zvýšeniu atraktivity regiónu Košického kraja.
Realizáciou projektu dôjde k vypracovaniu projektových dokumentácií v troch katastrálnych územiach:
V obci Družstevná pri Hornáde sa zrealizuje dokumentácia pre územné rozhodnutie, ktorá sa bude týkať  časti Eurovelo 11 vedenej v katastri obce Družstevná pri Hornáde. Konkrétne ide o  prepojenie záhradkárskej oblasti s existujúcou prístupovou komunikáciou vedenou k ČOV (časť Tepličany) ako súčasťou trasy Eurovelo 11  vedenej po ľavom brehu rieky Hornád,  vrátane prekonania Viničného potoka a skalného útvaru nad riekou Hornád. Dĺžka prepojenia je 870 m.
V katastri mesta Košice realizáciou projektu dôjde k  vypracovaniu dokumentácie pre stavebné povolenie úsekov cyklotrás:
1.    Hlinková ulica - Watsonova ulica po amfiteáter – prepojenie trasy Eurovelo na existujúcu sieť cyklotrás mesta a administratívne centrum mesta (centrum sídliska Terasa)
2.    Ústie Myslavského potoka do Hornádu – sídlisko Nad jazerom – súčasť trasy Eurovelo 11
Realizáciou uvedených úsekov dôjde k  napojeniu centra mesta na existujúcu cyklotrasu Eurovelo 11 v katastri mesta Košice.
V obci Čaňa dôjde k vypracovaniu dokumentácie pre územné rozhodnutie, ktoré sa bude týkať  časti Eurovelo 11 vedenej v katastri obce Čaňa. Konkrétne ide o prepojenie existujúcich úsekov cyklotrasy v katastri obce Trstené pri Hornáde a Čaňa. Obidva úseky cyklotrasy budú začlenené do trasy EuroVelo 11. Prepojenie bude realizované v dĺžke 2,7 km.
Celkový rozpočet projektu je 43 454,50 EUR z ktorého 39 000 EUR tvorí dotácia Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR.
Karpatský euroregión Slovensko od roku 2012 priebežne realizuje projekty zamerané na rozvoj cyklodopravy a cykloturistiky na svojom území. Len pripomíname že za posledné 3 roky sme v spolupráci s partnermi zrealizovali projekty Spoznávajme poľsko-slovenské pohraničie so sedla bicykla, Spoznávajme poľsko-slovenské pohraničie zo sedla bicykla – II. a Floriánska cyklotrasa.
 „Tento projekt bol podporený z rozpočtovej kapitoly Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky“
      


Zverejnil horami o 14:33 Žiadne komentáre:
Odoslať e-mailomBlogovať!Zdieľať v službe TwitterZdieľať v službe FacebookZdieľať v službe Pinterest
Staršie príspevky Domov
Prihlásiť na odber: Príspevky (Atom)

Translate

Vyhľadávať v tomto blogu

Archív blogu

  • ▼  2017 (2)
    • ▼  júla (2)
      • V projekte na cyklistov nemysleli
      • K parkoviskám
  • ►  2016 (16)
    • ►  apríla (2)
    • ►  januára (14)
  • ►  2015 (2)
    • ►  augusta (2)

Celkový počet zobrazení stránky

Zoznam mojich blogov

  • horami blog
    Diaľkoplaz - diaľkoplazecká stupnica spokojnosti - Prvé štádium spokojnosti Po dosiahnutí cieľa chodí tento vyznávač dlhých trás po okrajoch topánok, má náplaste na chodidlách, po sedení nadobúda tvar stoli...
    pred 4 rokmi
  • CYKLO
    Nadväzujem na príspevok - https://kravcik.blog.sme.sk/c/254527/Nastal-cas-vytvorit-konkurenciu-vodarenskym-spolocnostiam.html Ja, v čase svojho projektovania stavieb som neustále p...
    pred 5 rokmi
  • VYSOKÉ TATRY
    Panoráma z Gerlachovského štítu aj s popisom -
    pred 6 rokmi
  • Himaláje
    -
    pred 6 rokmi
  • HRADOVÁ KOŠICE
    Lokalita -
    pred 6 rokmi
  • ZÁPADNÉ TA3
    -
    pred 7 rokmi
  • turizmus
    KOBERCE, UBYTOVANIE - REJDOVÁ - príbeh Dedinka nenápadne osadená v rozložitom údolí jednej z dolín Stolických vrchov. Nenápadná odbočka na ceste z Rožňavy do Dobšinej. Nepríliš vydarený v...
    pred 8 rokmi
  • horami.sk
    ZACHRÁŇME RAINERKU - V Ý Z V A - postrehol som v spravách, že sa zase ktosi chystá kúpiť, či ponajprv "zmeniť správcu" aj na tejto chate. Akiste preto, aby sa mu (im) zveľadil majetok a ab...
    pred 9 rokmi

Stránky

  • CYKLO
  • CYKLOSTRÁNKY horami.sk
  • CYKLO DOKUMENTY

Prihlásiť na odber

Príspevky
Atom
Príspevky
Všetky komentáre
Atom
Všetky komentáre

Kontaktný formulár

Meno

E-mail *

Správa *

Následníci

Motív Okno s obrázkami. Autor obrázkov motívu: jallfree. Používa službu Blogger.