Turistika a športy v prírode
uverejnené 25. 7. 2015, 8:55 používateľom Vladimir Cuchran [ aktualizované 25. 7. 2015, 8:55 ]
je na báze dobrovoľnosti a činnosti v oddieloch, či neregistrovaných nadšencov. Neviem, či mesto má nejakú podpornú zmluvu o dare a podobne pre turistov (pešiaci, cyklisti, vodáci, speleo, horolezci...), nič som nenašiel. Nevidím žiaden grant, fond vo vybavovaní, ani mestský ani krajský. Zato však počujem táraniny sľuby o cyklotrasách. O technických veciach sa nik nechce baviť. Je mi ich ľúto. Som technik nie naivný prikyvujúci baran. Na turistiku je potrebné aj financovanie, nie je jednoduché trasovať, starať sa o údržbu chodníkov, objektov pri nich. Je to silne podfinancované. Štát dáva príspevok KST a sú aj fondy, viď
O správaní sa zainteresovaných, sľuboch. Výstupom je lepší turistický ruch oblasti, kde sa zainvestovalo. Košice nemajú dobrú koncepciu turizmu. Alebo vlastne žiadnu. Táraniny o rozvoji poznám už takmer naspamäť, papier plný sľubov, predsavzatí toho predsa veľa znesie. Štatistika hovorí o veľmi krátkej až jednodennej návšteve mesta či okolia. Píšem trocha o tom vyššie. Je to varovný signál. Nemožno vidieť rozvoj kraja, športu, turistiky vidieť v neustále sa rozširujúcich komisiách a spolkoch a združeniach, (a odmenách) čo sa podujali to riešiť. („riešiť“) Administratívne ako inak. Lenže tí nepoznajú turistiku, nestretnem nikoho z nich na chodníku, v lese, na chate, nekochajú sa nádherou pohľadov na hrebeni. Ako môže rozhodovať o turistike úradník? Ako môže niekto vynucovať a klásť si plánované čísla návštevnosti, ak sa v jej prospech, nič neurobí, ale len tára? Možno to vidia v dobrom kšefte na tzv. propagáciu krajiny v nikdy neuskutočnenom, ale uhradenom projekte videa, DVD, pútačov za milióny.
Turistika a záujem je vždy individuálny, nemôžeme nútiť neplavca ísť plávať k moru, horolezca ísť na Saharu. Môžeme im ukázať more, Saharu, Rudohorie. Môžeme mu otvoriť oči. Propagujme jednu z najkrajších a najčlenitejší a najpestrejších krajín sveta, a nemusia to byť ohromné náklady, stačí dobrá povesť tá sa šíri najrýchlejšie. Ale aká povesť tu je, ak nie sú v hlavnom meste kultúry verejné WC, ak netvorí cez víkend zariadenia, služby. Buďme hrdí na krajinu, nepľundrujme ju v tzv. záujme pre takto chápaný rozvoj cestovného ruchu (Nízkotatranský národný park je už tak zničený, že vyzneli názory, že už nie je čo chrániť). Porovnajme Poľsko, Oravu a Slovensko. U nás hoteliéri plačú vo svojich nádherách, nad počasím, potom nad dotáciami, potom nad kalamitami a zabudli na to, že turizmus je o krásach prírody a krajiny nie o počte hviezdičiek na hoteloch a dotačkách. Poliaci fungujú na báze malých zariadení, funguje servis, služby, Slovensko nevyjde v ústrety ani agroturistike, ani penziónom, ani domácemu ubytovaniu. Stačí malý prehrešok a čaká ho mastná pokuta. Je toto podpora podnikania?
Podujali sme sa mnohí a mnohí propagovať krásy krajiny časť napr.
http://www.horami.sk/sprievodca/horske-stranky/. Pracujeme spolu a nezávisle zároveň ako jeden tím, nik za to neberie provízie, sme nadšenci. Áno turisti a outdooráci sú tak povediac blázni, lebo makajú na niečom krásnom, rozdávajú sa a nik ich materiálne, štátne nepodporí.
Rozbehol som spoluprácu so sponzormi, viď podujatia na
http://www.horami.sk/kronika/, pre
občanov mesta, mesto sa ani raz nepridalo, nič neposkytlo, dokonca ani keď sa jednalo o týždeň mobility (akurát nás pustili pred budovu bývalých kasárni, odkiaľ sme si požičali stoly, stoličky) a nik neprišiel ani na mestský turistický zimný zraz. Škoda, lebo ten funguje desiatky rokov a mesto sa správalo ináč.
Snažím sa pre mesto dostať ľudí z mestských častí von do prírody – funguje to, ohlas je a sú nadviazané spolupráce s mestskými časťami (Puntovačky) na
http://www.horami.sk/kronika/ a nie je to nikoho zásluha, a teraz sa nechválim, konštatujem, ale moja. Riešim a spolupracujem so slaneckým regiónom, chcem zaviesť vodnú zabudnutú turistiku, otvoriť pohľady na prírodné krásy čo tu máme a mnohí nepoznajú. Chce to výkony, prácu.
Obávam sa, že už dávno sa pretrhla niť medzi turistickou obcou a štátom či tzv. samosprávou. Turisti si vytvorili dobrovoľníctvo, dávajú k dispozícií svoje výkony, čas prostriedky. Bez turistov a zainteresovaných a zanietených ľudí (napr. aj lesáci, ochranári, prírodovedci, tretí sektor...), v úzkej spolupráci, ale aj v názorových stretoch, by tu neexistovali informácie, mapy, sprievodcovia, propagácie regiónov, údržba a zriaďovanie trás, ciest, evidencia, neboli by prístupné prírodné krásy ani by sa nezachovávalo prírodné dedičstvo, lebo to sa dá zachovať len citlivým vnímaním, monitorovaním krajiny, opaterou.
Dorast v turistike už vlastne ani nie je, a ak je, sedí zväčša za PC, tabletom. Turisti postarneli, mladí sú leniví (česť výnimkám a tým sa venujem) a stúpajú nároky materiálneho charakteru. Napríklad bývať v horskej chate typu hotel, mať vlastnú kúpeľňu wifinu, welnes. Choré. Tu absentujú mnohé výchovné prvky. Je mi smutno z toho, že na to najprirodzenejšie nie sú peniaze. Sú, len sú žiaľ preflákané úplne inde.
Turizmus aj takto vyzerá:
http://turizmus-sk.blogspot.sk/ a napr. :
http://turizmus-sk.blogspot.sk/2011/10/slovensky-turizmus.html
